6.8. Buďte serfaři lásky (Promluva papeže Františka k dobrovolníkům SDM) V PLNÉM ZNĚNÍ SLOVENSKY

Drahí priatelia, dobrý ráno! A ďakujem vám!

Ďakujem lisabonskému patriarchovi za jeho slová, biskupovi Aguiarovi a vám všetkým za to, že ste tak usilovne a dobre pracovali: umožnili ste, aby sa uskutočnili tieto nezabudnuteľné dni! Pracovali ste celé mesiace, skryte, bez rozruchu a bez svetla reflektorov, aby sme tu mohli všetci spoločne spievať: „Ježiš žije a neopúšťa nás: nikdy neprestaneme milovať“. Nielen to: dali ste príklad, pretože ste boli tímom v spoločnej práci! Ale vaša práca, bola viac ako práca, bola to služba: ďakujem vám!

Bola to podobná služba, akú urobila Panna Mária, ktorá „vstala a ponáhľala sa“ (Lk 1, 39), aby poslúžila svojej príbuznej Alžbete, keď cítila naliehavosť podeliť sa o radosť službou. Zdieľať radosť slúžením. Radosť v službe. Pomyslime na Zacheja, ktorý sa ponáhľal dole zo stromu, aby sa stretol s Ježišom - niečo sa ho dotklo - chcel sa stretnúť s Ježišom a prijať ho vo svojom dome (porov. Lk 19, 6); pomyslime na ženy a učeníkov, ktorí na Veľkú noc utekali od hrobu do chrámu, aby oznámili, že Kristus vstal z mŕtvych (porov. Jn 20, 1 - 18); Kto miluje, nestojí nečinne, kto miluje slúži, kto miluje, ten beží slúžiť, beží, aby sa venoval službe druhým. A vy ste v uplynulých mesiacoch bežali, veľa ste sa nabehali!

Počas týchto dní som mal možnosť vidieť výsledky vášho úsilia, pozorovať vás, ako ste odpovedali na tisíce potrieb, niekedy s tvárami poznačenými únavou, niekedy trochu zahltení naliehavosťou chvíle a - všimol som si jednu vec: že ste mali stále žiaru v očiach, oči rozžiarené radosťou zo služby: ďakujem vám. Vďaka vám sa uskutočnilo toto Svetové stretnutie mládeže, urobili ste veľké veci v tých najmenších gestách, ako je malá fľaša vody ponúknutá cudzincovi: toto vytvára priateľstvo. Veľa ste bežali, ale nie zbesilo, nie bezcieľne, čo je občas bežné v našom svete; bežali ste iným spôsobom, bežali ste, aby ste sa stretli s inými, aby ste slúžili iným v mene Ježiša. Prišli ste do Lisabonu, aby ste slúžili, a nie aby vám slúžili: ďakujem vám, patrí vám veľká vďaka!

A teraz by som chcel umocniť to, čo ste nám povedali vo svojich krásnych svedectvách. Počuli sme svedectvá Chiary, Francisca a Filipa: všetci traja ste nám hovorili o zvláštnom stretnutí s Ježišom. Pripomenuli ste nám, že najkrajšie stretnutie, motor všetkých ostatných stretnutí, to, vďaka ktorému naozaj kráčame a život ide ďalej, to je stretnutie s Ježišom. Je to najdôležitejšie stretnutie v našom živote. Každodenné obnovovanie osobného stretnutia s Ježišom je srdcom kresťanského života. A treba ho obnovovať každý deň, aby bolo stále čerstvé, a to nielen v hlave, ale aj v srdci. A človek zažije, že malé „áno“ Ježišovi môže zmeniť jeho život. Ale aj „áno“ vyslovené druhým prináša úžitok, ak je určené na službu: vo chvíli únavy ste sa oživili tým, že ste povedali „áno“, aby ste slúžili druhým. Ďakujem vám za to.

Ty, Francisco, si povedal, že si tu našiel niečo, čo si potreboval, a pritom si to ani nehľadal. Keď si kráčal, pracoval a modlil sa s ostatnými, uvedomil si si, že sa nemôžeš nechať uväzniť neporiadkom, či „neustlanými posteľami“ z minulosti, ani nemôžeš žiť so srdcom sužovaným pocitom neúplnosti, ale že si s pomocou Ježiša a svojich bratov dostal príležitosť upratať si „izbu života“. To je krásne: tieto Dni boli užitočné, veľmi pomohli upratať si v živote. Ale je to vďaka týmto Dňom? Nie, je to vďaka Ježišovi, ktorý kráča vedľa nás a ukazuje sa nám. Na to, aby sme si dali do poriadku život, nepotrebujeme veci, nepotrebujeme rozptýlenia, nepotrebujeme peniaze. Je potrebné rozšíriť si srdce. A ak si rozšírite srdce, urobíte si poriadok v živote. Nebojte sa: zväčšite si srdce!

A nakoniec ty, Filipe, medzi mnohými krásnymi vecami, o ktoré si sa podelil, si povedal jednu, ktorú chcem zdôrazniť: že si tu zažil dvojité stretnutie, stretnutie s Ježišom a stretnutie s druhými. Je to veľmi dôležité: stretnutie s Ježišom je osobný a jedinečný okamih, ktorý sa dá opísať a vyrozprávať len do určitého bodu, ale vždy prichádza prostredníctvom cesty, ktorá sa uskutočňuje s druhými, uskutočňuje sa na príhovor druhých. Stretnutie s Ježišom a stretnutie so službou druhým.  

Priatelia, na záver by som vám rád zanechal jeden obraz. Ako mnohí z vás vedia, severne od Lisabonu sa nachádza miesto Nazaré, kde môžete obdivovať vlny, ktoré dosahujú výšku až tridsať metrov a sú svetovou atrakciou najmä pre surfistov, ktorí na nich jazdia. V týchto dňoch ste aj vy čelili skutočnej vlne: nie vody, ale mladých ľudí, mladých ľudí ako vy, ktorí sa nahrnuli do tohto mesta. S Božou pomocou, s takou veľkorysosťou a vzájomnou podporou ste sa však na tejto veľkej vlne zviezli. Zviezli ste sa na tejto veľkej vlne: ste odvážni! Dôverujte. Ďakujem vám, Obrigado.

Chcem vám povedať: pokračujte v tom, pokračujte v jazde na vlnách lásky, na vlnách dobročinnosti, buďte „surfistami lásky“! A toto je úloha, ktorú vám v tejto chvíli zverujem: nech služba, ktorú ste vykonali na týchto Svetových dňoch mládeže, je prvou z mnohých vĺn dobra; zakaždým vás to vynesie vyššie, bližšie k Bohu, a to vám umožní vidieť vašu cestu z lepšej perspektívy.

Ešte raz všetkým ďakujem. Prajem vám šťastnú cestu! A prosím, modlite sa za mňa aj naďalej! Ďakujem vám!

Se svolením převzato ze Slovenské redakce Vatikánského rozhlasu - Vatican News